Plešivec, Košický kraj
Táto vápencová náhorná plošina, ktorá tvorí súčasť Slovenského krasu, je unikát, aký inde na Slovensku nemáte šancu nájsť. Napriek tomu nemá ani svoju stránku na slovenskej Wikipédii.
Plešivecká planina je ako ementál. Hlboké diery v zemi sú úplne všade, niektoré označené, iné nie. Na jednom kilometri štvorcovom je priemerne 10 až 15 závrtov, celkovo ich tu napočítali 800. Na niečo vyše 50 kilometroch štvorcových je vyše 200 jaskýň a priepastí.
Najvýznamnejšou priepasťou je 101 metrov hlboká Zvonivá jama. V jej podzemí je obrovský dóm a veľký stalagmit, 26-metrový Stĺp strachu. Vo východnej časti planiny leží 123 metrov hlboká Diviačia priepasť, ktorú tvorí deväť navzájom prepojených dómov.
Aby to nebolo také jednoduché, Plešivecká planina má dve poschodia. Biarec predstavuje vyšší zarovnaný rozľahlý povrch planiny v jej severnej časti. Je to akási planina na planine. Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami. Najviac bola v minulosti odlesnená severná časť a južné strmé svahy.
Serényiho cisterna z roku 1913 sa nachádza na modrej turistickej značke pri Veľkom vrchu a postavili ju aj ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.
S myšlienkou vybudovať napájacie zariadenie prišiel János Dusza, ktorý sa po tridsiatich rokoch vrátil do Plešivca ako farár. Upútal ho stav dobytka, ktorý bol neporovnateľne nižší, než predtým. Obec požiada o pomoc. Prvú myšlienku tlačiť vodu čerpadlami z prameňa na úpätí zavrhli pre vysoké náklady.
Nakoniec bola výsledkom betónová okrúhla stavba s menom po vtedajšom ministrovi poľnohospodárstva Rakúsko-Uhorska Vojtechovi Serényim. Projekt vypracoval kráľovský priemyselný radca Károly Rozsnai. Cisterna mala byť pôvodne z vápenca, no vzhľadom na jeho zlé vlastnosti v spojení s vodou sa architekt rozhodol radšej pre betón. Stavba stála 37-tisíc korún.
Cisterna nad Plešivcom má úctyhodné rozmery – priemer 16 a hĺbku štyri metre. Bola schopná zadržať 960-tisíc litrov vody. Postavili ju vo vhodnom teréne, ktorý má tvar lievika. Zrejme išlo o vznikajúci alebo zanikajúci závrt.
Počas dažďov tu zbiehala voda z plochy 290 hektárov do jedného bodu, a práve v ňom vybudovali cisternu. Vodu zachytávala aj strecha veľkej koniarne, ktorú v rovnakom čase postavili na okraji lúky. Tú už nenájdete, zatiaľ čo kedysi oplotená zberná plocha dnes mizne v trávniku.
Jamu pre cisternu vytvorili výbušninou astralit. Nádrž omietli najkvalitnejším portlandským cementom, ktorý za použitia železa a skla na hladko vyleštili. Betonárskeho odborníka najali zo zahraničia.
Na mieste sa nachádzala pamätná tabuľa, ktorá ďakovala grófovi Vojtechovi Serényimu a poslancovi národnej rady Gézovi Kubínymu. V 70. rokoch ho vandali zničili.
Serényiho cisterna je jediná svojho druhu na Slovensku, no nie je pamiatkovo chránená. Poškodené steny naposledy opravili v roku 1995. Históriu dnes pripomína už len veľký nápis a označenie roku vytesané do betónu. Cisterna prežila Rakúsko-Uhorsko, vznik ČSR, obe svetové vojny, povojnový totalitný režim, ale súčasnosť jej už nepraje.
