Úsek astronómie Gemerského osvetového strediska – hvezdáreň Rožňava sa nachádza v severnej časti mesta Rožňava, nad poliklinikou na južnom svahu Kalvárie na Lesnej ulici 1. V dobe najväčšieho rozkvetu mala hvezdáreň 10 zamestnancov a okolo 10 000 návštevníkov za rok.
Prvá zmienka o astronomickej činnosti v Rožňave je z roku 1951. V tomto roku sa spojilo niekoľko záujemcov, ktorí začali študovať astronómiu z dostupných zdrojov. V roku 1956 sa začal stavať prvý ďalekohľad, 15-centimetrový reflektor typu Newton. Vďaka tomu tu v roku 1961 vznikol astronomický krúžok.
V roku 1966 bol Mestským národným výborom zakúpený pozemok s menšou budovou, ktorý bol 15. mája 1966 odovzdaný astronomickému krúžku za účelom vybudovania pozorovateľne. Postupne tu začali vyrastať špeciálne objekty, ako pozorovateľňa pre 15 cm Newton, Foucaultovo kyvadlo. Získali sa aj nové prístroje, pomôcky a zariadenia. V roku 1967 tu bola nainštalovaná celooblohová kamera. V roku 1970 boli inštalované slnečné hodiny vyrobené J. Gömörim, ktoré sa stali symbolom hvezdárne.
Dňa 1. januára 1969 sa z hvezdárne stala samostatná inštitúcia – Ľudová hvezdáreň Uránia, ktorej riaditeľom sa stal Juraj Gömöri. V tom istom roku sa hvezdárni podarilo zohnať starší ďalekohľad typu Newton s rozmermi 280/2250. V nasledujúcom roku bola dokončená pozorovateľňa s odsúvacou strechou, do ktorej bol nainštalovaný. Ďalekohľad je na pôvodnom mieste aj v súčasnosti a je stále funkčný. V roku 1972 bol k nemu pridaný aj refraktor s priemerom 110 mm vyrobený v roku 1900 vo Viedni. V nasledujúcom roku dostal objektív Newtona novú zrkadlovú vrstvu.
V roku 1974 bol v areáli nainštalovaný rádioteleskop na zachytávanie ultrakrátkeho rádiového žiarenia zo Slnka a bola postavená slnečná veža vysoká 12 metrov. Tak isto bola na Newtonov reflektor nainštalovaná fotokamera na pravidelné monitorovanie slnečných škvŕn. V nasledujúcom roku sa začali pokusné merania teploty a vlhkosti vzduchu a bola zhotovená slnečná pec na demonštráciu helioenergetiky. Začalo sa uvažovať o väčšej pozorovateľni a z Prahy bola dovezená kupola s priemerom 6 m v hodnote 350 000 vtedajších Kčs. Opravy a konzervácia kupoly boli dokončené o rok neskôr. Tiež bol inštalovaný model nebeskej sféry, ktorý mal slúžiť na demonštráciu významných nebeských súradníc, bodov a pohybu hviezd po oblohe.
