Zrúcanina najvyššie položeného hradu na Slovensku (985 m.n.m.) sa nachádza nad obcou Kláštor pod Znievom. Výstavbu hradu poskytujúceho útočisko inicioval Ondrej, syn Ivanku z rodu Huntovcov-Poznanovcov v priebehu tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Prvá písomná zmienka je z roku 1243 a hrad sa spomína pod menom castrum Turus. V 13. a začiatkom 14. st. bol hrad sídlom Turčianskeho komitátu, ktorý podliehal zvolenskému županovi a preto sa hrad volal Turčianskym. Po osamostatnení Turčianskej stolice v roku 1339 a po odchode turčianskych županov z hradu, význam hradu upadal a po premenovaní na Zniev sa spolu s osadou v podhradí stáva majetkom prepošstva. V roku 1532, pri ťažení generála Katzianera, bol hrad spolu s kláštorom dobytý a ťažko poškodený, aj keď jeho dolná časť bola naďalej používaná. Hrad potom v roku 1545 majiteľ František Révay prikázal opäť opevniť. V priebehu 16. a začiatkom 17. st. hrad často striedal majiteľov a v tomto období došlo aj k renesančnej prestavbe paláca.
V roku 1605 hrad získali Bočkajovci, 1681 Tököliovci a 1705 Rákociovci. Posledná písomná správa z roku 1713 nás informuje, že tu bol uschovaný archív. Po roku 1770 poddaných zbavili povinnosti prispievať na údržbu a prevádzku hradu a pravdepodobne krátko po zrušení jezuitského rádu v roku 1773, hrad zanikol. Stopy rozsiahleho opevnenia kedysi tak strategicky významného hradu sú dnes už len sotva badateľné. V rokoch 1962 – 1963 sa vykonal na hrade archeologický výskum. Prístup k hradu je z obce Kláštor pod Znievom (cintorín), odtiaľ pešo po zelenej turisticke j značke asi 1 hod. 15 min. Ide o pomerne namáhavý výstup.
Žilinský kraj, Martin, Kláštor pod Znievom
